Mám priateľa, od 3 mesiacov spolu vychovávame spoločne moju dcéru z predchádzajúceho vzťahu, spoločne máme za chvíľu pol ročné bábätko. Prisťahovala som sa za ním z ďaleka a tak tu nikoho z rodiny nemám a ani kamarátky.. o to nejde skôr je o to že mi od neho chýba pocit lásky, opory atď. Jednoducho je bez citu. Netrávime spolu čas, tým myslím, že nechodíme k jeho kamarátom, na výlety, prechádzky, na večere, do kina aj keď možnosť je, nepozeráme spoločne na tv a aj keď áno hneď zaspí, alebo na to pozerám ale nezaujímam to aj keď poviem nech vyberie niečo on, na sviečky, vaňu nie je, nehovorí ma mám ťa rád, milujem ťa, vážim si ťa, ďakujem atď.
Sex je 1x za mesiac, všetko udusí svojimi argumentmi že je to moja vina že som nepríjemná a rypem do neho, áno pretože toho mám už po krk psychicky.. doma po sebe neuprace fľašky od piva, viečka, popol a kde sa vyzlečie tam to nechá, občas to teda upratá. Do toho denne pije 6 pív aj viac. Hovoriť o tom nechce vraj že mám stále s niečím problém, pritom sa mám ako kráľovná a či sa mi to nepáči nech si pokojne idem, ale kto by ma chcel s deťmi… Doma je upratané, navarené postarané o deti atď.
_3.jpg)
Proste tak ako to robia všetky mamky, aby bol chlap spokojný… Najradšej by som odišla, ale mám len 9 tisíc a nikoho tu nemám, moja rodina býva strašne ďaleko, ale veľmi by nepomohli s financiami. Skôr by našli byt a povedali staraj sa alebo tak… Takže nemám východisko, pokiaľ deti nebudú chodiť aspoň do škôlky. Strašne mi to v poslednom čase vadí a aj sex s ním sa mi prieči, pretože nič defakto doma nerobí. A keď sa s ním o tom chcem baviť a nejako to teda vyriešiť, tak z toho vzniknú akurát zbytočné hádky. A pritom by vôbec byť nemuseli, keď by dodržiaval aspoň základný poriadok a toľko nepil. Lenže on všetky problémy ignoruje a ja sa môžem treba stavať na hlavu, ale ak on s tým nič nechce robiť, tak ja nič nezmôžem.